Saga z Islandu. Reykjavik ,Munadharnes a spat.

Saga pokracuje.Prvy "prijemny"zazitok som mal z byvalymi "bratmi" ,konkretne toto boli "sestry" z Ciech.Uz v lietadle som si vsimol ,ze predomnou sedia dievcata a rozpravaju cesky.Pred halou som sa rozhodol ,ze sa k nim prihovorim . No velmi som bol sklamany ked po mojom pozdrave a naslednej otazke najblizsie stojaca "sestra"sa zo zacudovanymi ocami polozila protiotazku anglicky„Sorry"? a jej kamaratka zakontrovala „nemam naladu na cestinu". Bolo mi jasne ,ze sa ziadny rozhovor konat nebude.Z Keflavika do Reykjavika trvala cesta autobusom asi hodinu.Aj napriek tomu ,ze bola tma videl som ,ze celu cestu lemuju iba lavove polia.Aj som si pomyslel:„hm ,kde som to vlastne chcel ist"?V Reykjaviku ma cakali dalsi dobrovolnici a buduci sef,mimochodom kolumbijcan, Oskar ,ktory ma chcel pekne privitat na Islande a privital ma slovenskym "Ahoj"! Iba po troch hodinach spanku pred odletom a 20 hodinovemu cestovaniu v tej strasnej unavenosti ma tento pozdrav tak zmiatol ,ze som mal velke
problemi povedat daco v anglictine.Ked ma nalozili do auta v ktorom sedeli este estonka Daria ,spanielka Lucia, francuz Greg ku kazdemu som sa zo zaciatku prihovaral slovensky.Po prichode na dom v samom centre Reykjavika ma vitali spevy a revy piatokoslavujucich vikingov.HU!,to je teda sila ,opisat blizsie sa to neda to sa musi na vlastne oci pocut. V dome som od unavy dokazal uz iba dojst ku mne urcenej posteli a zaspat.Druhy den ,som sa zoznamil zo Simonom z francuzka ,dalsim sefom tentoraz islandanom Forarrinom Ivarssonom .Hned potom ma Simon vzal do dalsieho dobrovolnickeho domu na druhom konci mesta ,kde nas cakali zvysni dobrovolnici. Ako som spominal sli sme cez mesto a teraz sa ho skusim zhruba opisat.Reykjavik-sa rozprestiera pri mori co neviem ako sa vola.
"Zavana"sirou,doslovny preklad-"dymova zatoka",to preto ,lebo asi tridsat kilometrov za mestom je prvy obrovsky termalny pramen z ktoreho je Reykjavik vyhrievany a termalna voda tecie aj rovno z vodovodnych kohutikov.
V meste zije asi 170 000 vikingov ,co je asi polovica celkoveho poctu obyvatelstva Islandu.
Su tu vela narodne, kulturne a prirodne pamiatky.
A tie vlny!Najprv som si myslel ,ze to idu cunami ,ale Simon ma upokojil, vraj to je iba trochu rozburene more.
Po mori, co neviem jak sa vola plavaju ryby, zraloky ,morske vtaky,morske prisery ,lode ,plachetnice,nafukovace clny,plte ,ponorky.
Z tymi ponorkami som si nie celkom isty, mozbyt su to velryby.A tie vlny!Najprv som si myslel ,ze to idu cunami ,ale Simon ma upokojil, vraj to je iba trochu rozburene more.
Tak vela aut tu jazdi po meste ze, keby to nebol ostrov, by som si myslel, ze je to hlavny dialnicny tah z Europy na Ameriku.No ,zhruba by to o meste aj stacilo,lebo sme dosli do ciela cesty.V druhom dome som sa zoznamil z litovcankou Ievou,francuzmi -Geofreym,Luciou,Brunom ,belgicankami Jorien a Inez ,talianmi Enricom a Davidom spanielkou Martou a Andym z anglicka. Po troch dnoch nas vsetkych dobrovolnikov brali na pripravny kemp do turistickeho strediska Munadharnes , kde nas mali pripravit na nase posobenie ako dobrovolnikov na Islande.Turisticke stredisko Munadharnes je asi 60 chatiek a kazda ma ako prislusenstvo -tzv."hot pot" preklad horuci hrniec .Je to asi jeden a pol metra v priemere a zhruba rovnako hlboky bazenik plny termalnej vody ,co je velmi oblubeny prostriedok na relaxovanie medzi domacimi, ale aj turistami.Okrem toho v Munadharnes nie je nic zaujimave.Najzaujimavejsi zazitok odtial mam,ked nas prisli pozriet susedia vikingovia od vedla.Bolo taky cas vecer,ked prisli.Hned nas uputal asi 20 rocny TOTALNE na mol chlapik ,ktory okamzite po prichode sa zvalil do pohovky a
v tejto poze ktoru zaujal prespal asi 4!hodiny,celu party.Nezvyknuti europania sme nanho nedovercivo pozerali a rozmyslali ci mu nahodou netreba poskytnut nejaku pomoc.V tom sa dnu vovalil jeho tiez pripyty kamarat ktory na nasu konstatovanie- „He is drunk"-smerujuce ku spiacemu sa sucho zasmial a odpovedal:„He is not drunk,he is dead",a odisiel dalej pit.'Takychto vikingov som pocas mojho pobytu na Islande videl vela.Po osmych mesiacoch co som zazil konstatujem ,ze opity viking je asi pol deci od smrti ,to uplne vazne.Po navrate z pripravneho kempu sme mali este naplanovany dvojtyzdnovy intenzivny kurz islandskeho jazyka.Po tomto kurze sme uz rozpravali vselijako,ale po islandsky sme vedeli povedat akurat "skaul" slovensky Na Zdravie ,ale vyuzivali sme to naozaj casto a vzdy sme sa dohodli. posledny zazitok z Reykjavika.Vracali sme sa jeden den z nakupov.Ked sme zastavili ,ja som vystupil z auta ze idem vykladat nakup,ale sofer Greg dylyny sa postavil
rovno do vyjazdu ulicky z ktorej chcelo prave vyjst auto.Ked si to vsimol ,pohol sa bez toho aby skontroloval ci moze.
Stal som stal celom k autu,cize nohy som mal rovno pod kolesom a tak mi cez ne presiel.
Ziadnu bolest som necitil ,akurat ked som citil koleso na nohe pomyslel som si -no a uz je po mojom dobrovolnictve,nohy do sadry a konec.Vdaka Bohu nic sa mi nestalo ,prezil som to bez ujmy a tak buduce prinesiem report z prichodu do prirodnej rezervacie Heidmork ,kde som vykonaval moju dobrovolnicku sluzbu.